Schwarzbier
Regionálna špecialita z Durínska, Saska a Frankov v Nemecku. Slúžila ako inšpirácia pre čierne ležiaky varené v Japonsku. Popularita vzrástla po znovuzjednotení Nemecka v roku 1990.
Slabá až stredná sladová chuť s nízkou aromatickou sladovou sladkosťou a s náznakmi praženého sladu. Čistý a neutrálny sladový profil, mierne chlebnatý s náznakmi tmavého karamelu.
Pražený charakter môže evokovať tmavú čokoládu alebo kávu, ale nikdy by nemal byť spálený. Mierne slabá korenistá, kvetinová alebo bylinná chmeľová aróma je voliteľná. Čistý kvasnicový ležiakový charakter.
Hnedá až tmavohnedá farba, často s hlbokými rubínovými až granátovými odleskami, no takmer nikdy nie úplne čierna. Veľmi číra. Veľká a trvácna hnedá pena.
V chuti ľahká až stredná sladová chuť, s čistým a neutrálnym charakterom, ale aj mierne chlebnatá. Ľahká až stredne pražená sladová chuť môže dodávať horko - čokoládové podnebie, ktoré ale nikdy nie je spálené.
Stredne nízka až stredná horkosť. Ľahká až stredne korenistá, kvetinová alebo bylinná chmeľová chuť. Čistý ležiakový charakter. Suchý záver. Určitá zvyšková sladkosť je prijateľná, ale nie tradičná. Dochuť chmeľovej horkosti s doplnkovou, ale jemnou praženosťou na pozadí. Silne pražené, Porterom podobné chute sú chybou.
Stredne ľahké až stredné telo. Stredné až stredne vysoké sýtenie. Hladké. Žiadna drsnosť ani trpkosť napriek použitiu tmavých pražených sladov.
Charakteristickými zložkami sa ako základ používajú nemecký mníchovský a plzenský slad s tmavými praženými sladmi, ktoré dodávajú pražené chute bez spálených chutí. Tradičné sú nemecké chmeľové odrody a čisté nemecké ležiakové kvasnice.
V porovnaní s mníchovským Dunkelom má zvyčajne tmavšiu farbu, je suchšie na podnebí, ľahšie telo a má viditeľnú (ale nie silnú) chuť praženého sladu, ktorá vyvažuje sladový základ. Nemal by chutiť ako americký Porter vyrobený s ležiakovými kvasnicami. Suchší, menej sladový, s menším chmeľovým charakterom ako český tmavý ležiak.
IBU: 20 - 35
SRM: 19 - 30
ABV: 4.4% - 5.4%
